Allforum INFO-SK-CZ

Prosím všetkých, aby sem pridali celý text nejakej básne Ľudmily Podjavorinskej. Ale prosím, nie Žabiatko a ani Čin-Čin.
Najradšej by som bola, keby to mohla byť báseň Už ho vezú!.... Ďakujem....

Potrebujem to pre dcéru do školy.... a dnes už nie je otvorená knižnica....

  

ahoj clea neviem či vám to pomôže ale mám len túto

Ľudmila Podjavorinská
Medový hrnček

Za slniečka, skoro zrána,
vstala včielka, vybúvaná.
Vstala – a už letí, hej!
po lúčine zelenej.

Na lúčine v slnka jase
na stá kvetov rastie v kráse,
prvosienky, kašky – hľaď,
kto by ich chcel vyrátať!

A už včielka ku nim sadá
a už prosí, čo by rada:
„Kvietky-krásky, nože, hej!
Dajte šťavy medovej!“

A tie kvety a tie krásky
hneď ju pozývajú z lásky
do svetlice ružovej,
ku hostine hotovej.


ahoj ešte pozriem možno niečo vyhrabem.W

Dík, si pokladík....... aspoň niečo.... ale tá Už ho vezú! - tá by bola úplne úžasná....

Pán Lastovec

Pod horou biely je dom,
na dome hniezdo a lastovky v ňom,
hniezdo i s mláďatami
dvoma či troma.
Ale pán Lastovec zriedka je doma.
Lastovka stará
večne sa stará,
večne mu hudie,
ako to bude,
ako sa, jujuju,
odejú, obujú...
Lastovec, tatíček zlatý,
radšej sa v oblakoch stratí!

Ďakujem.... "hosť"....

Nemáš zač, som sa zabudla prihlásiť. Našla som ich zopár...

PRED KÚPAČKOU
Behá zajac po úbočí
ako tieň:
celý domček zaliala mu
povodeň.

Prerazila slabé steny,
sebou vzala kôš pletený.

Čo si počne na Veľkú noc,
neviete?
V čom zas bude vajká nosiť
po svete?

Čo sa mu už nepridalo
po roky,
vzali farby na vajíčka
potoky.

Teraz stojí zahútaný,
zmoklé pakle stíska v dlani...

To je smola, o akej ste
nečuli:
Zajko musí vajká farbiť
v cibuli.

A P R Í L
Prihnal sa vietor so sniežkom,
otriaslo kašku pod briežkom. Brr! potom ešte poldeň celý
sypal sa na ňu páper biely.

,,Ó!“ stene kaška: ,,Beda mi!
Kde sa mám podieť s kvietkami?
Veď pre ten vietor, zimu veľkú
beží mi smrtka po stebielku.“

A už jej hlávka ovisá,
už myslí, koniec blíži sa.
Tu škovránok, čo býval blízko,
zastal ju tielkom pred vetriskom.

,,Čo smútiš?“ povie. ,,Že je mráz?
Neboj sa, veď to prejde zas
a sneh, pre ktorý robíš stenky,
bude tvoj nápoj pre korienky.“

Potom sa vtáčik do hrúd skryl
a kaška vypla tenkú byľ
a riekla si: „Veď jar je predsa,
hlavičku hore, nedajme sa!“

A vydržala. Veru tak.
Odrazu pošiel čierny mrak
a teraz kašku v mladej tráve
bozkáva slnce ligotavé. JAR

Prišla včielka v prvom letku
k sedmikráske na posiedku:
„Už si hore, kvietok biely?
Dávno sme sa nevideli!“
Sedmikráska rad po rade
rozkladá si lístky mladé,
ba i golier porozpína,
nech ju slnko vyobjíma.
„Sladká moja,“ včielka šepce,
“už sa mi viac driemať nechce.
Od rána mi hora hučí,
že už vŕba lístky pučí.“
Počula to chrobač malá,
Z postieľok hneď povstávala:
„Hore, kvietky krásne, hore,
už je Vesna v našom dvore!“
Za čas krátky – lúky, stráne
kvietím boli zasypané...
Zajac virgá ce úvrate:
„Jar, jar je tu, deti zlaté!“

SEDMIKRÁSKA
Plakala sedmikráska malá,
klonila hlávku až po zem:
„Tak by som veľmi, veľmi spala,
a nevládzem a nemôžem!
Včielka už dávno nechala ma,
spia chrobáčiky pod kvetmi...
Na lúke bdiem už len ja sama -
a tak sa bojím hroznej tmy!“
I vykladá si ďalej čosi,
rozpína lístky maličké
a slza ani kvapka rosy
zjagá sa na jej tváričke.
Zbudí sa vetrík, čo spal v kríčku:
„Čože to?“ zvolá.
„Zas je krik?“
„Nedá mi spať.“ „Tak nad hlavičku
vyhrň si biely golierik.“
A sedmikráska nelenivá
stúli svoj golier čipkový,
a čo? Len chvíľka – už aj sníva
o včielkach, muškách, čmeľovi.

BODLIAK
V poli bodliak stojí
jak stráž na postoji,
z hrubých listov trčia ihly bodákov.
K nemu len tak v letku
chodí na besiedku
iba vietor a vše dáždik z oblakov.
Preto bodliak smúti
a žiť nemá chuti:
„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!
Teraz ako vlani
všetko sa ma stráni...
Samota je strašný údel bodliaka!“
Ale čo sa stalo?
Prejde času málo,
a tu puk sa vynorí z tých bodákov...
A raz – div nad divy -
kvet sa pravý, živý
rozvil tam a zaskvel krásou storakou.
Videla kvet včela,
zavolala čmeľa,
sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!
A bodliak sa díva,
veľkú radosť skrýva:
„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“

STRACH MÁ VEĽKÉ OČI
Myška, takto veľký šaľo,
hrozne teraz narieka:
do izby jej napršalo -
čo bude z jej domčeka?

„Pomoc! Pomoc, bratia rodní!“
búcha vedľa na dvere,
“veď ten lejak naničhodný
detičky mi zoberie...!“
Čul ju krt i hraboš malý,
a hoc išla čierna noc,
háky, drúky, líne vzali,
bežia myške na pomoc.
No kým došli do jej chyžky,
voda krásne opadla
a našli tam všetky myšky
čupieť na kraj sedadla.
Smiali sa jej potom všetci
zo dvora i z chotára,
vraj: keď myši pukne v peci -
spraví vola z komára.