Allforum INFO-SK-CZ

To je ťažké. Ja mám ešte malých synov, ale napadlo ma, že neviem, čo by som robila, keby mi niektorý z nich povedal, že je inej orientácie.
Prvý by bol asi šok. A potom asi už len zmierenie.

  

Asi poriadny šok . Ale kým mi dcéra vyrastie, nevedno, čo bude o 20 rokov moderné. Možno už budeme s tým taký vžitý, že na tom nebude až tak prekážať. Ale popravde, aj v Paneláku sa mi to hnusí.

Moje nervy... nech ma Pán Boh ochraňuje pred takým niečím.... netuším, čo by som robila a ako by som reagovala....

Viem, že sa nevypláca proti tomu bojovať.... poznám prípad človeka, ktorý sa napriek svojim pocitom oženil a dokonca aj mal so svojou ženou dieťa..... po rokoch to už nezvládol a našiel si priateľa.... po čase sa rozviedol, odsťahoval k priateľovi a žil s ním....

Ale........... po čase zistil, že to nie je to "pravé orechové".... a s priateľom sa rozišiel....
Netuším, ako a s kým vlastne žije teraz... poslednú info, čo o ňom mám je to, že vyhlásil, že si "musí dať život do poriadku".... ako to myslel - neviem....

veď práve, že chceš pomôcť svojmu decku, ale nevieš ako, na jednej strane cítiš, že možno je to len akýsi módny trend, na strane druhej sa zamýšľaš, čo ak to tak nie je...a nedajbože je to decko nejaké vzpurné, tak ti môže odísť z domu, fakt na treba ísť citlivo...ale záleží aj od rodičov, akí sú...či hysterickí či normálni, každopádne je to podľa mňa ťažký oriešok...raz som videla super komédiu Moja divoká talianska svadba - tiež to bolo o tom, že sa nevedel priznať rodičom a to už bol riadne zamestnaný, ale nebudem tu opisovať celý dej, skrátka jeho rodičia žili v Kanade v talianskej kolónii a záver filmu bol taký, že jeho mama držala za ruku syna, za druhú ruku jeho frajera a pyšne a navzdory klebetniciam kráčala s nimi po ulici...

pekná téma. Dobre sa to číta, pokiaľ sa to človeka nedotýka. Ale asi by som si z rečí ľudí nič nerobil.

prvotný šok by bol tak či tak a potom ostáva na tebe, ako sa rozhodneš, či sa vykašleš na iných alebo ti to tvoja "dobrá výchova" nedovolí a zanevrieš na dieťa, ja osobne by som sa tiež vykašľala, lebo už som písala, že cudzí mi na starobu nepomôžu, ale syn či dcéra, gay či lesbička bude stále mojím potomkom a skôr mi pomôže...

presne ako vravíš

Tomu veľmi neverím.... reči ľudí vedia strašne moc ublížiť...

Ja si z rečí druhých nič nerobím, lebo zatiaľ vždy každý prišiel radu pýtať odo mňa. A tým si na koni.

Tak áno... takto to sedí....