Táto otázka sa ľuďom vždy preženie mysľou, či už vidia ťažkú autonehodu, prírodnú katastrofu, keď sú pri lôžku umierajúceho blízkeho alebo keď vidia samovraha. Biologická smrť nastáva vtedy, keď do mozgu prestane z akejkoľvek príčiny prúdiť okysličená krv. Človek tak stratí vedomie počas desiatich sekúnd. Do skutočnej smrti to však trvá niekoľko ďalších minút. Poznáme veľa príčin, ktoré spôsobia človeku smrť. Tu sú tie najznámejšie:
Smrť vykrvácaním
Keď sa človek ťažko zraní a začne krvácať, smrť môže vykrvácaním nastať v priebehu niekoľkých sekúnd, môže však trvať aj niekoľko hodín. Závisí to od miesta, odkiaľ krv prúdi z tela von.
Pri ťažkom úraze, kedy sa preruší aorta, ktorá odvádza krv priamo zo srdca, smrť nastane veľmi rýchlo – behom pár sekúnd. Pri ľahších poraneniach menších ciev človek prežíva krvácanie dlhšie. Keď dospelý človek, ktorý má v tele približne päť litrov krvi, stratí trištvrte litra, prežíva to ešte relatívne dobre, bez nejakých menších problémov. Pri strate jeden a pol litra krvi sa človek už cíti zoslabnutý, dostane smäd, zrýchli sa mu dych a je veľmi nervózny. Pri strate dvoch litrov sa človek stáva ospalým, dostaví sa mu nevoľnosť a potom stratí aj vedomie.
Ľudia, ktorí takéto krvácanie prežili popisovali krvácanie rozdielne. Niektorí hovorili o panickom strachu, až po taký zvláštny pokoj tela a duše. Samozrejme to závisí aj od druhu a závažnosti poranenia.
Smrť v plameňoch
V súčasnosti sa už síce ľudia neupaľujú tak ako v temnom stredoveku kacíri a čarodejnice, ale v smrť v plameňoch si svoje obete nájde aj teraz. Plamene a horúci dym okrem povrchových popálenín spaľuje aj dýchacie cesty. Osoby, ktoré prežili požiare uvádzali, že vôbec necítili bolesť, keď sa stále nachádzali v horiacich plameňoch alebo keď ešte zachraňovali iných ľudí. Keď sa však z plameňov dostali a telo prestalo produkovať adrenalín, bolestivé popáleniny sa naplno prejavili.
Podľa nórskeho výskumu, ktorý robili v roku 1996 na 286 ľuďoch, ktorí zomreli v plameňoch až sedemdesiat percent z nich zomrelo na otravu oxidom uhoľnatým. Dokonca až štyridsať percent ľudí, ktorí pri požiari spali, boli omámení oxidom uhoľnatým ešte skôr, ako sa stihli prebudiť. Pri vdychovaní splodín pri požiari sa behom pár minút dostavia bolesti hlavy, človek zostane omámený a potom upadne do bezvedomia.
Smrť utopením
Mnohí ľudia si myslia, že smrť utopením je bezbolestná, ale nie je tomu tak. Keď sa človek, ktorý sa už vzdal udržať nad hladinou ponorí pod vodu, snaží sa najprv zadržať dych čo najdlhšie. Potom to už ide veľmi rýchlo. Začne vdychovať vodu, ktorá sa dostane až do pľúc. Voda v pľúcach zablokuje výmenu kyslíku a dýchacie cesty sa uzavrú.
V momente ako sa voda dostane do pľúc, človek cíti v hrudi pálenie a trhanie. Čoskoro sa však tento stav zmení na pocit pokoja, uvoľnenia a vyrovnanosti. Človek sa dostáva do bezvedomia, dochádza k zástave srdca a nasleduje mozgová smrť. Priebeh utopenia samozrejme závisí aj od toho aká je teplota vody a ako vie postihnutý plávať.
Smrť elektrickým prúdom
Pri zásahu elektrickým prúdom nastane podľa amerického výskumu až v 92 percentách srdcová arytmia, ktorá môže viesť až k zástave srdca. K bezvedomiu od zásahu elektrickým prúdom stačí približne desať sekúnd – to však platí pri zásahu nízkeho napätia. Pri vyššom napätí nastane bezvedomie a smrť takmer okamžite.
Trest smrti sa preto v USA vykonával hlavne v elektrickom kresle, pretože takáto poprava mala byť bezbolestná a smrť mala prísť okamžite. Niektorí odsúdenci na smrť však potrebovali viac elektrických dávok. Sú zdokumentované aj také prípady, kedy sa až vznietila hlava odsúdeného.
Elektrický prúd bol vedený tak, aby prechádzal srdcom a mozgom. Niektorí odborníci však tvrdia, že lebečné kosti majú veľkú izolačnú schopnosť a elektrický prúd preto nemôže rýchlo a účinne zasiahnuť mozog. Odsúdený tak umiera na prehriatie mozgu a udusí sa kvôli ochrnutiu dýchacích svalov.
Smrť spôsobená infarktom.
Málokedy sa pri infarkte stane to, že sa človek zúfalo chytá za hruď a potom spadne na zem. Infarkt obvykle prichádza pomaly a začína ako slabý pocit nevoľnosti. Hlavným príznakom je bolesť v hrudi a silný tlak na bránicu, akoby vám niekto sedel na prsiach. Tento tlak signalizuje to, že srdcový sval trpí nedostatkom kyslíka, a preto sa s tým snaží takto vyrovnať.
Ďalšími príznakmi je ťažké dýchanie, človeka obleje studený pot a bolesť mu vystreľuje do krku, čeluste alebo do rúk. Veľa ľudí po infarkte vôbec nevyhľadá lekársku pomoc alebo čakajú až niekoľko hodín, kým sa rozhodnú ísť k lekárovi. Väčšina postihnutých preto zomiera skôr než sa dostanú do nemocnice. Z tých, ktorí sa tam dostanú až osemdesiatpäť percent prežije prvých tridsať dní. V nemocnici potom dostanú lieky alebo podstúpia operačný zákrok.
Smrť pádom z výšky
Pre samovrahov je takýto spôsob smrti jedným z najrýchlejších. Pri páde z výšky stoštyridsaťpäť metrov - len pre porovnanie budova Národnej banky Slovenska má 111 metrov – telo dopadne na zem rýchlosťou dvesto kilometrov za hodinu.
Tri štvrtiny ľudí, ktorí si vyberú takúto smrť, zomrú po dopade na zem behom niekoľkých sekúnd. Najhoršie dôsledky má samozrejme dopad dole hlavou, v iných prípadoch príčina smrti závisí od povrchu v mieste dopadu a tiež ako sa padajúci človek vo vzduchu metá. Osoby, ktoré pád z výšky prežili ho opisujú tak, akoby sa spomalil čas.
Smrť obesením
Samovražda obesením patrí k najstarším spôsobom ukončenia života. Samovrah, ktorý sa rozhodol pre obesenie, zomiera na následky udusenia. Lano uzatvorí dýchaciu trubicu a tepnu vedúcu k mozgu. Vedomie tak stratí behom desiatich sekúnd, no môže trvať aj niekoľko minút, keď slučka nie je dobre zatiahnutá.
Smrť má rôzne podoby a každý človek ju prežíva rozdielne. Niekedy je rýchla, ale môže trvať aj dlhšie, a vtedy sa umierajúci veľmi trápi. Keď človek rozmýšľa nad smrťou, ťažko by si vedel vybrať aká smrť by bola najmenej bolestivá a najrýchlejšia. Väčšina ľudí si preto v duchu želá zomrieť v spánku, a preto sa takáto smrť považuje aj za najmenej bolestivú, pretože človek o smrti ani nemusí vedieť. Smrť si však nevyberá ako zomriete, ale vyberá si človek.
Autor: Recber
|