Allforum INFO-SK-CZ

Milí Allforáci,

Predstavujem Vám moje krásne historické mesto Levoču, dočasného to môjho pobytu na tejto Zemi.

Zdroj:

História – Slovensko v obrazoch

Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku

Levoča a okolie - Foto: Ladislav Jiroušek
Vydavateľ: L. Jiroušek, Brezová 19, 052 01 Spišská Nová Ves

Encyklopédia Slovenska



Písomná správa o Levoči - druhá najstaršia listina z 19.9.1249
od uhorského kráľa Belu IV.

Levoča predstavovala kedysi obchodné a kultúrne centrum Spišskej oblasti. Výhodná geografická poloha na križovatke staršej severo-južnej obchodnej trasy s novšou cestou spájajúcou východné Slovensko so severozápadom zabezpečila mestu toto vedúce postavenie. V priebehu storočí sa stala Levoča klenotnicou kultúrnych pamiatok. Národná kultúrna pamiatka, farský kostol sv. Jakuba, v ktorom sa nachádza podstatná časť rezbárskeho diela Majstra Pavla z Levoče, ale aj ostatné architektonické a výtvarné pamiatky dali podnet k tomu, že mesto bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu.
Pomenovanie lokality „Lewcha" (na ľavom prítoku Hornádu) sa vzťahuje už na pôvodné slovanské predkolonizačné sídlisko. Počiatky rozvoja mesta spadajú do obdobia kolonizácie v druhej polovici 13. storočia. Arpádovské privilégiá, ktoré dostala Levoča, potvrdili a rozšírili v 14. storočí Anjouovci. Pre mesto ležiace na obchodnej ceste malo význam najmä právo skladu. Levočania obchodovali s Krakovom, Gdaňskom, so sliezskymi mestami, ale aj s Benátkami a s rakúskymi a nemeckými mestami. Hlavným vývozným artiklom bola meď a železo, v menšej miere obilie a víno. Zo zahraničia dovážali soľ, vzácne textílie, ryby a koreniny. Početní remeselníci vyrábali nielen pre domácu spotrebu, ale aj pre trhy a jarmoky v poľských pohraničných mestách. Zárukou nerušeného rozvoja remesiel a obchodu boli mestské hradby, doložené na pečati spišských Sasov už koncom 13. storočia. Odrazom prosperity mesta bola výstavba farského kostola, ako aj meštianskych domov. Požiare postupne zotierali pôvodný vzhľad architektúry. Život mesta v 15. storočí ovplyvnili husitské a bratrícke nájazdy a spory Levoče o právo skladu s ostatnými hornouhorskými mestami. V 16. storočí vyžadovala od mesta značné obete aj obrana krajiny proti Turkom a boje o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským. Situáciu zhoršovala otvorená vojna Levoče so susedným Kežmarkom.
Napriek neustálemu rinčaniu zbraní nestratila Levoča nikdy kontakt so súčasným kultúrnym dianím v Európe. Humanizmus a renesanciu prijali v Levoči s nadšením. Humanizácia postáv svätcov na oltároch Majstra Pavla z Levoče je predzvesťou renesancie vo výtvarnom umení na Slovensku. Pri prestavbe radnice a meštianskych domov po požiari roku 1550 sa Levoča spontánne prihlásila k renesancii aj v architektúre. Prispela k tomu v značnej miere umiernená luteránska reformácia. Stavovské povstania v 17. storočí vyžadovali nové obete. Vari žiadne mesto v Uhorsku neskladalo toľkokrát prísahu vernosti víťaznej strane ako obchodnícka Levoča. Po porážkach Turkov a postupne aj posledných uhorských povstalcov presadila sa aj v Levoči protireformácia. Cisár prinútil protestantov vrátiť zabraté kostoly katolíkom. Vrcholom rekatolizácie bola výstavba nového minoritského kláštora a kostola. Evanjelikom povolili výstavbu murovaného kostola až začiatkom 19. storočia. Upadajúci obchod a s ním aj remeselná výroba poznačili život mesta v 18. storočí. Ani pokusy o manufaktúrnu veľkovýrobu plátna nemohli udržať mesto na bývalej úrovni. Levoča zohrala významnú úlohu aj v slovenskom národnom hnutí. V 40. rokoch 19. storočia sa stala azylom slovenských študentov, ktorí na protest proti tomu, že Ľudovíta Štúra zbavili profesúry na bratislavskom lýceu, opustili Bratislavu a uchýlili sa do Levoče. Katedra biblickej češtiny a neskôr i slovenčiny, ako aj bohatá literárna a spolková činnosť burcovali slovenské národné povedomie v meste, v ktorom po stáročia prevládali kolonisti. Na protest proti maďarizácii opustili študenti roku 1848 aj Levoču. Zaradili sa do šíkov slovenských dobrovoľníkov, ktoré organizoval ich niekdajší učiteľ Janko Francisci. Stagnácia mesta v 19. storočí bola príčinou, že pamiatkový fond, aj keď s menšími úpravami, sa zachoval v pomerne pôvodnom stave. Radikálne zmeny v zložení obyvateľstva po prvej i po druhej svetovej vojne však veľmi nepriaznivo ovplyvnili stav kultúrnych pamiatok. Až po vyhlásení Levoče za pamiatkovú rezerváciu začali so záchranou a s obnovou kultúrnych pamiatok.

Urbanisticky sa Levoča vyvíjala z pôvodného slovanského sídliska na dedinu, potom na mesto. Vývoj sa ustálil až po požiaroch v polovici 14. storočia. S vývojom urbanistického útvaru sa menil a zdokonaľoval hradobný systém. Palisádové opevnenie vystriedali kamenné hradby s bránami, baštami a vodnými priekopami. Mesto sa rozrástlo na juhozápad, pričom sa obvod hradieb rozšíril. Hradby sa dnes zachovali na východnej, severnej i západnej strane mesta. Ich základ tvoril dvojitý obranný múr, vodná priekopa a nižší múr pred priekopou. Obranyschopnosť hradobných múrov zvyšovali štvorhranné strelecké výstupky a bašty okrúhleho, štvorcového a polygonálneho pôdorysu. Vchody do mesta uzatvárali mestské brány. Vodné priekopy odpredalo mesto začiatkom 19. storočia na záhradky. Južnú časť hradieb a Dolnú bránu zbúrali v rokoch 1877-1878.

  

Pohľad na mesto, rytina z roku 1676

Levoča od východu

ahoj Milan ,tak vela som sa dozvedela fakt skutocne ako malo viem o nmieste v ktorom zijem

milan pridaj este nejake fotky,aspon si pozrieme Levocu, kedže sa tam v najblizsej dobe nechystam

Mestské múry

Štvorhranná bašta

POLYGONÁLNA „HRUBÁ VEŽA"
za novým kláštorom minoritov bránila Košickú bránu
z južnej strany. V adaptovanej bašte je dnes Slepecké
múzeum.

PRAŠNÁ VEŽA
bránila severozápadný zlom mestského opevnenia. Mohutná stavba je zastrešená sedlovou strechou s valbou a s malým doskovým štítom. V oporných pilieroch vedľa vchodu sa zachovali niky pre strážnych. Svedčí to o osobitnom význame tohto fortifikačného článku mestského opevnenia.

pekné