Allforum INFO-SK-CZ

Haló Allforáci!

Je najvyšší čas to tu roztočiť, lebo už tretí týždeň tápeme! Všimli ste si to? Ja áno. Tretí týždeň stéle tie isté témy, a stále nič nové v nich...Vzhľadom na to, aby sme nezaberali priestor jednoduchým správičkám, založila som témy KLEBETNÍK a KURIOZITY...a vy čo? Nemáte do nich čo napísať? Nemáte na to žiadny názor? Nemáte žiadnu správičku, ktorá by vošla do tých tém? Myslíte si, že mne osobne stačí, ak sem zavítate raz za čas len preto, aby ste napísali, že pijete kávu? Ja ju pijem momentálne už tretiu, ale nepíšem o tom...Nenašli ste nič zaujímavé, o čo by ste sa chceli s nami podeliť - alebo aspoň so mnou? Nič vás netrápi, nič vás neteší, nič zaujímavé neprežívate?

A ešte jedna výčitka: dennodenne mažem najmenej tri spamy a hnevá ma to, lebo vidím podľa príspevkov, že ste tu poviacerí, ale ten spam ani za nič nezmažete...to ste už naozaj bez záujmu?

  

No vidíš a ja si myslím, že tie spamy mažem len ja.

Veď to, ten čas nie je. A roztočiť AF s 10 členmi - no neviem neviem....

A ešte aj ich záujmy sú zrejme rôzne.

tak potom čo urobíme? konečne aj juko napísal pravdu, že nás je tu desať...henazka napísala tiež pravdu, o ich záujmoch, ale nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie, ako máme vedieť čo koho zaujíma, ak sa nevyjadrí...a teraz sa pýtam vážne: má zmysel chodiť sem? alebo ak niekto bude mať záujem poskytnem svoj mail, aby mi napísal, ako sa má, ako žije...?!? ja osobne už nemám chuť udržiavať niečo nasilu a priznám sa, ani neviem čím by som to tu oživila...pletky vás nezaujímajú...kuriozity detto, politiku tu miešať nebudem, a myslím, že je nás viac, ktorí sem prídu len zo zotrvačnosti a zistia, že sa nič nedeje...nie som Admin, ale ak by som mala takú "srdcovú záležitosť", na ktorú zvysoka kašlem, tak...a tým vám vlastne nepriamo oznamujem, že sem prídem tak ako iní, inkognito...prečítať si, čo píšete, v duchu sa nad tým zarehlím a idem ďalej...sami musíte uznať, že aj clea bola hlavná duša tohoto fóra, a teraz, keď sa zamestnala (čo ma teší, ale naozaj!) už to pociťujeme...príde mi to ako začarovaný kruh alebo hra na vlastnom piesočku...ak odpoviem, tak zásadne len vo svojej téme a s inými sa nebavím...

to isté som si vravela aj ja

veru, aj ja som sklamaná z diania tu. tiež som založila podľa mňa aktuálnu tému, ktorú všetci sledujeme - Olympiádu, ale tu z úspechov našich reprezentantov sa so mnou teší jedine Henaz.

Milí Allfotáci,
popíjam pocapku a čítam e-mail, ktorý som dostal a veľmi sa mi páči, tak sa s Vami oň podelím.

MALÉ ZAMYSLENIE
Jeden veľmi dobre známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol 1000 korunovú bankovku. V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal:
Kto by chcel túto 1000 korunovú bankovku?
Ruky sa začali dvíhať.
Povedal: Túto bankovku dám jednému z vás - ale najprv mi dovoľte, aby som s ňou niečo urobil.
Začal bankovku krčiť. Potom sa opýtal: Kto ju ešte stále chce?'
Ruky boli znovu vo vzduchu.
Dobre, odpovedal, a čo ak urobím toto?
Hodil bankovku na zem a začal ju šliapať topánkou.
Potom ju zodvihol, pokrčenú a pošliapanú.
A teraz, kto ju ešte stále chce? Ruky znovu vyleteli do vzduchu.
Priatelia moji , naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, pretože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún.
Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pokrčení a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú. Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu.
Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pokrčení, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME.
Si jedinečný - nikdy na to nezabudni.
S pozdravom Tvoj priateľ.

Aj napriek tomu, že mi tu s Vami bolo dobré a našiel som medzi Vami dobrých ľudí s ktorými si rozumiem, momentálne sa cítim ako tá pokrčená bankovka.
Chcem zostať tým čím som, poďakovať za spoluprácu, popriať každému pevné zdravie a šťastie v osobnom živote.
Na chvíľu sa s Vami rozlúčim, ale občas sa tu ukážem.
Pekný deň a veľa, veľa, veľa ďalších

Váš priateľ nalim65 /Milan/

no, no, no...aj ja sa teším....po hokeji som hneď napísala

môj názor...ak môžem
...možno sme si zvykli na to, že nás tu po večeroch bola celá kopa ( kedysi ) a teraz to niektorým chýba. Ale nedá sa skutočne sedieť pri nete pravidelne, každý večer do noci...závisí to od toho, kde je kto zamestnaný a akú má pracovnú dobu. Ja, napríklad ráno o siedmej vyštartujem do školy, vraciam sa okolo 16.00 ( cez prestávku na net ani nepomyslím, lebo nestíham )...a ak sa mám priznať, nemám vždy chuť sadnúť a diskutovať. Občas prispejem ( snažím sa ), prečítam si o vás, čo máte nové......som s vami, aj keď niekedy neodpíšem. Stretávame sa tu tak sporadicky..raz jeden, raz druhý...s niektorými prostredníctvom mailu...súťaže tiež zaujmú. Nie sú to preteky, koľko nás tu bude...alebo čakanie na niekoho, lebo ja chcem práve s niekym písmenkovať...nie všetky témy každého upútajú, ja napríklad bulvár, telenovely, a rôzne kuriozitky zo sveta tzv. samozvaných "celebrít" vôbec nemusím, takže ani nikdy nebudem prispievať. Rada som si "zaspievala", ale to tiež neprežilo...každý sme iný. Ja sa sem ( hoci len občas ) rada vraciam...aj budem. Nech sa každý rozhodne sám. Maja

a ešte....práve som dostala od syna toto: pozrite sa, ako ten náš život letí a čo sa deje...

https://www.worldometers.info/sk/