aose napísal:
aaaaaa nechapem nic, nic niiic... asi som sa mala narodit niekde inde, no nie fakt tu.. vo svete kde prevazuje hmotnost nad pocitom lahkeho vanku ... prisla som na moj bod zlomu, moj vlastny otec.... uprednostnute zdrave pred chorym, ako to moze??! jeho posledna veta:,, slub mi, ze v zivote si nevezmes na krk vozickara,, odporne povedanym prizvukom...akoby sme neboli ludia...ale nejake tvory produkujuce LEN SVOJE blaho...
Aose a prečo sa hneváš? Raz dávno mi niekto povedal, že Boh je podobný slnku, lebo to každé ráno vychádza a svieti aj pre dobrých aj pre zlých. To znamená, že ak chceme byť spravodliví, nesmieme súdiť...nemáš prežitky a skúsenosti svojho otca, môžeš sa snažiť pochopiť, prečo to povedal, ale nikdy to v skutočnosti úplne nepochopíš. Takisto aj tvoj otec by sa mohol snažiť pochopiť tvoju lásku, ale nikdy, opakujem nikdy, ju nebude cítiť tak ako ty...v tomto sme každý jedinečný, máme jedinečné pocity a jedinečné prežívanie...a preto niekedy dochádza k nezhodám a nedorozumeniam, ale to ešte nie je koniec sveta....
V ďalšom živote budeš ešte rodičov potrebovať, ver mi. Ale lásku budeš potrebovať tiež. Hnevať sa vie každý....ozajstné majstrovstvo je v tom skĺbiť zdanlivo neskĺbiteľné a naozaj sa nijaká kaša neje taká horúca ako sa navarí....otec sa otrasie a zvykne si a mladý muž možno rodičom dokáže, že aj vozíčkar vie byť užitočný a vie sa postarať o rodinu....a všetko bude tak ako má byť....chce to len trocha popracovať miesto hnevu, hnevom nič nevyriešiš, len to skomplikuješ....