Prepáčte, ale ja nechápem, o čom sa tu diskutuje a mám z toho zmiešané pocity. Tak po prvé, myslím si, že k problémom v správaní a nadmernej miere informovanosti u našich detí viedlo uvoľnenie mravov po páde takzvanej železnej opony a po príchode nadmernej informatizácie spoločnosti. Majú možnosti, aké sme my nemali, vedia veľa a informácie si vedia aj vyhľadať, ale nevedia ich zatriediť a využiť, z čoho pramení ich neistota a neschopnosť si nájsť miesto v spoločnosti. Po druhé, veľa detí má strach z neznámeho, vidia duchov a mávajú živé sny. Súvisí to s labilnou psychikou, ktorú všetky tieto javy prinášajú. Psychika dozrieva v určitých fázach, ak ju príliš zaťažíme a povedzme si úprimne, že to robíme a dokonca vedome, tak deťom iba ubližujeme. A diagnózy ľahkej mozgovej disfunkcie? Existovali aj počas komunizmu, ale boli zahladzované. Vy ste nemali spolužiakov, ktorí si mýlili písmenká, boli neustále nesústredení a najlepšou hodinou bola pre nich telesná výchova? No ja áno a to som bola žiakom výberovej triedy. Dokonca sme mali spolužiačku s fotografickou pamäťou a nesmelo sa o tom hovoriť! Ľavákov vtedy preúčali na pravákov, živým príkladom je moja mama, disgrafia alebo dislexia boli cudzie pojmy, vyrábali sme "perfektných" ľudí.
A ešte som chcela povedať niečo autorovi, ktorý tu písal o štvorrozmernom svete. Neviem to nájsť, takže neviem, komu presne to adresovať. Ja netuším, kde žijete vy ostatní, ale ja žijem v štvorrozmernom svete, pretože okrem dĺžky, šírky a výšky, je mojím štvrtým rozmerom, čas. A toto, vážení, vie každý, kto má aspoň aké také info z fyziky deviateho ročníka ZŠ. A tí zbehlejší vedia, že kvantová mechanika vyrátala aj iné možnosti rozmerov, lenže v našom ponímaní sú dosť nepredstaviteľné. To zas vie každý, kto aspoň občas surfuje na internete a zaujíma sa o tieto veci.
Osobne si tiež myslím, že nie je nič neobvyklé, keď 5ročné dieťa ovláda pojem astrálny, pretože horoskopov a veštení je plná televízia a deti si neznáme pojmy vysvetľujú po svojom, často intuitívne a preto veľmi správne. Tiež som bola premúdrelé dieťa, v troch rokoch som mame vysvetľovala, samozrejme svojským spôsobom, ako som prišla na svet a v piatej triede som ju pri príprave praženice zabíjala teóriou, že práve zráža bielkoviny. A nepripadám si ani modrá ani indigová.
Milá aose, po prečítaní tvojho príspevku ti nebudem vyvracať nijaké z tvojich tvrdení, môj názor je však taký, že AK si skutočne výnimočná, tak je to DAR, ktorý treba využiť pre pomoc tým ostatným. Ak si svoju výnimočnosť nechávame pre seba sme egoisti. Ak by to urobili ostatní veľkí ľudia v dejinách, nech už boli obyčajní, modrí, indgoví, či akí, prišli by sme o Piccasove diela, o milosrdenstvo Matky Terezy, o slová Eleanor Rooseweltovej, o Beethowenove symfónie, o Flemingov penicilín a iné dôležité veci. A som presvedčená o tom, že Mayovia boli natoľko múdrym národom, že by si priali, aby ich poznanie bolo posúvané ďalej. Napríklad len ten názor o hmotnom majetku, vlastnili toľko zlata a nič to pre nich neznamenalo.... myslím, že svojou sebaľútosťou NIKOMU nepomôžeš a sebe tým menej. Trošičku zdvihni hlavu, možno ťa niekto potrebuje, možno mama, otec, súrodenci, priatelia, vždy sa nájde niekto, kto sa borí v prízemnejších starostiach.....ak mu vieme poskytnúť LEN nádej, nie sme na tomto svete zbytočne.
_________________
(\ /)
( . .)
c('')('')
|